Update

Projekt už beží dva týždne a Boh ma veľa učí už teraz. Modlím sa, aby som mohol byť sústredený na to, čo má pre mňa pripravené a naplno využívať, čo mi ponúka tu v G-burgu. Dúfam, že moje myšlienky budú zrozumiteľné, lebo som ich písal dosť narýchlo :)
Asi najviac ma oslovili tieto veci: smäd po Duchu Svätom, ako túžba ísť stále ďalej a neostať stáť na jednom mieste; Boh ma miluje a kričí to na celpé nebesia, obnovuje ma v láske, je uprostred mňa. To je moje dedičstvo, ktoré som zdedil vďaka Ježišovi, keď zomrel na kríži za mňa, za všetkých. Je to dedičstvo, ktoré máme cez vzťah s Ježišom a je tu stále, či to cítime, alebo nie a nič to nemôže ovplyvniť, žiadne naše skutky, či som dnes ráno mal štíško, alebo nie. Jednoducho je to uprostred mňa, či to cítim, alebo nie a nemôžem si to nijako zaslúžiť. Milosť a lásku potrebuje každý tú istú, v takej istej miere, či je to obyčajný človek na ulici, alebo super skúsený misionár.
Jn 17:22-23: Ježiš tu hovorí, že ide zomrieť za nás, za to, aby ako Boh miloval Ježiša, aby miloval tak isto nás. Boh sa teraz na nás pozerá skrze Ježiša a Jeho lásku k Ježišovi, ktorý je dokonalý a myslím si preto, že Boh sa na nás teraz pozerá ako na dokonalých - pretože naše hriechy ostali na kríži.
Sof 3:11,15,17 - Boh nás obnovuje vo svojej láske, jasá nad nami (v angličtine je to napísané, že hlasno spieva, kričí) o Jeho láske k nám...

Projekt začal

Projekt už pár dní beží a Boh učí veľa vecí. Spoznávam trochu aj seba tak z inej strany a vo veľa veciach sa musím spoliehať na Boha, jednoducho robiť veci s Ním, lebo sám by som to nezvládol. Na začiatku, v prvý deň projektu som mal pocit, že bude pre mňa ťažké zapadnúť medzi ostatných, pretože pre mňa, ako jediného neameričana tu, je niekedy ťažké sa rozprávať s ostatnými o veciach, ktorým vôbec nerozumiem (rozumiem slovám, ale neviem, o čo ide). Modlil som sa za to, povedal som si, že musím aj v tomto nechať všetko na Boha a On sa o to určite postará. Na ďalší deň sme robili super aktivity, kde bolo veľa priestoru sa rozprávať medzi sebou a bolo to super. Boh sa naozaj postaral veľmi dobre.
Včera sme medzi sebou trénovali šírenie evanjelia, čo bol vlastne začiatok našeho praktického tréningu. Tiež je to celkom zaujímavé robiť v angličtine :) Aj v tomto sa musím spoliehať na Boha, že to bude riešiť a budem tak môcť lepšie sa zdieľať s ľuďmi. Môžete sa za to modliť.
Dnes sme mali druhú skupinku (descipleship group). Hovorili sme každý o sebe, svoje svedectvá a o našich životoch. Spoznali sme sa znova lepšie a je fajn, keď vieme o sebe, kto cez čo prešiel. Boli to super príbehy, ako Boh konal v našich životoch.
O chvíľu príde ďalší deň, pôjdem do práce a poobede ideme na baseball, tak som zvedavý, či tomu pochopím :)

Cesta do Gatlinburgu

Tak už som v Gatlinburgu. Po 25 hodinách na nohách som sa konečne vyspal. Cesta bola bez väčších problémov. Cestoval som o 7 ráno z Viedne cez Frankfurt a Chicago do Knoxvillu. Odtiaľ ma Ben s Westonom odviezli autom do hotela. V Chicagu som sa musel dosť ponáhľať, lebo som mal len hodinu na prestup, ale ľudia na letisku to vedeli, tak robili všetko, aby som stihol prestúpiť. Malý problém nastal, keď mi neprišiel kufor v Knoxville. Povedali mi, že ostal v Chicagu, ale na ďalší deň už mi prišiel, tak už je všetko v poriadku. Teraz si zvykám na čas a zajtra poobede začne projekt, prídu ostatní študenti.

Foto z cesty