Po šiestich týždňoch sme ostali na projekte sami, bez našich vedúcich a prebrali sme všetky zodpovednosti, čo mali dovtedy oni a pre každého z nás to bola veľmi dobrá skúsenosť. Ja som bol líder modlitebného tímu. Bola to pre mňa lekcia vodcovstva, poslušnosti, služby jeden druhému, nemohli sme byť pasívny a keď bolo potrebné urobiť správne rozhodnutie a byť za všetko zodpovedný. Každý týždeň sme robili internet cafe pre zahraničných študentov a evanjelizáciu na ulici. Boh si veľmi používal tieto aktivity. Mal som možnosť povedať evanjelium viacero ľuďom, ale Boh mi dal do srdca pár konkrétnych ľudí. Počas služby v internet cafe som stretol chalana z Ukrajiny, volá sa Vlad a mal som možnosť mu povedať evanjelium. Bolo veľmi povzbudzujúce ako on na to reagoval, mal o to záujem, ale zatiaľ neviem, či sa rozhodol prijať Krista do svojho života, ale prosím, modlite sa za to, aby Vlad urobil to rozhodnutie. Počas evanjelizácie v uliciach Gatlinburgu som povedal evanjelium Nathanovi. Je to super chalan, ale rozhodol sa, že nechce prijať Ježiša do svojho života. A ešte môj kamarát Jake - kolega z práce - a jeho priateľka Shannon. Jake je kresťan, verí, že mu boli odpustené hriechy a že je spasený, ale jeho spoločenstvo s Bohom nie je veľmi jednoznačné. Boh nám dal niekoľko rozhovorov a ja som s ním mohol prejsť buklet "Satisfied?", čo hovorí o kráčaní s Duchom Svätým. Jeden deň Rachel - tiež bola na projekte a pracovali sme spolu - mohla povedať evanjelium Jakovej priateľke Shannon a ona prijala Krista do svojho života, bolo to super. Povzbudzovali sme ich, aby si našli nejaké spoločenstvo, skupinku, kostol, kde by mohli rásť vo viere. Verím, že Boh si použije tieto rozhovory so všetkými tými ľuďmi a bude robiť veľké zmeny v ich životoch. Tak, prosím, modlite sa za nich, aby Boh menil ich životy.
Pre mňa asi najväčšia vec, čo som sa naučil počas projektu je vo všetkom sa spoliehať na Boha, spoliehať sa na Jeho vernosť a na to, že ma zabezpečí so všetkým, čo budem potrebovať. Takmer každý deň som musel vyjsť z mojej komfortnej zóny a spoliehať sa na Neho, že použije moje slabosti a ukáže tak svoju silu. Čítali sme knihu Transforming grace (premieňajúca milosť) a bol to naozaj požehnaný čas pre mňa. Uvedomil som si, že neexistuje nič, čo môže ovplyvniť množstvo Božej milosti a lásky. Nedostanem toho viac, keď strávim viac času s Bohom, alebo sa budem viac modliť, ani menej, keď tie veci nebudem robiť. Dostávam ich len kvôli tomu, že Boh mi ich chce dať. Keď mám tažký deň pred sebou, Boh je pripravený dať mi presne takú istú milosť, ako by mi dal bez všetkých mojich činností, ako stíško, atď. Najviac ma oslovila táto veta:
"Will you accept that God not only saves you by His grace through Christ but also deals with you day by day by His grace?" (Prijímeš to, že Boh ťa nie len zachraňuje cez Jeho milosť skrze Krista, ale aj zaobchádza s tebou každý jeden deň s Jeho milosťou)
Teraz, keď som už doma na Slovensku, urobil som pár rozhodnutí. Tak najprv, chcem používať všetky veci, čo som sa naučil v Gatlinburgu aj doma, v škole a v mojej službe tam. Teším sa na všetky veci, čo má Boh pre mňa pripravené v nasledujúcom semestri. Chcel by som rozbehnúť skupinku, zdieľať evanjelium so študentmi na internátoch. Získal som odvahu oslovovať ľudí a robiť tak službu Študentského hlasu v Bratislave väčšou. Ďalším rozhodnutím, čo som urobil je, že nechcem sa vrátiť do mojej komfortnej zóny po niekoľkých týždňoch, čo som doma, tak sa môžete za to modliť.
Tak vám všetkým chcem ešte raz poďakovať za vašu finančnú podporu, za vaše modlitby a som veľmi vďačný Bohu, že aj skrze vás ma zabezpečil so všetkým, čo som potreboval, aby som mohol ísť do Gatlinburgu a vidieť Krista meniť ma.
